nespoznany

Nie Som,

Nuž, práve som si prečítal to, čo som napísal pred dvoma dňami. Neviem písať. Prečo som sa potom k tomu vrátil? Pretože je to istým spôsobom oslobodzujúce. Je to akoby som sa niekomu zveril. Nie, že by som sa nemal komu, ale nedokážem sa zveriť človeku, ktorý ma osobne pozná, ktorý ma pozná ako konkrétnu osobu. Takto nikto ani len netuší kto som a predsa sa oslobodzujem od nadbytočných myšlienok…. Dnes som sa rozhodol nebyť. Nie spôsobom fyzickým ale zistiť kým a akým nie som. Páči sa mi to. zisťovať.

Som spoločenský introvert. Keď mám niekomu zveriť myšlienku, ide to len ťažko, alebo vôbec. Preto som sa rozhodol byť anonymná osoba, ktorá si povedie denník. Nie moc konkrétny, aby náhodou niekto neprišiel na to, kto som. Práve som si uvedomil, že som pretvárka. Okolie ma vníma ako priateľského, pozitívneho idealistu, optimistu, šťastného, naplneného, vždy pozitívneho, ktorý nemá nepriateľov. Len pár z nich pozná, že mávam aj iné stavy, málinko z nich ma vníma v inom svetle, hoci v jasnejšej farbe, pravdivejšej, no stále klamlivej….

Plný myšlienok

Dnešný deň je stále ten istý. Bol pre mňa lekciou, že nie som sám, že mám mnoho kamarátov, že na mňa myslia. Je nedeľa kedy každý oddychuje a predsa mi prišli návrhy k dnešnému dňu, ktoré by dokázali vyplniť celý týždeň. Nevážim si to čo mám. Občas sa len tak prechádzam, študujem tváre ľudí sa vžívam sa do ich myšlienok, pocitov a vidím, že sa mám lepšie ako mnoho z nich. Vidím, že keby som bol na ich mieste, tak toľkú samotu neprežijem. Ja ledva prežívam Osamelosť, ktorá ma postihuje z iného, partnerského hľadiska. Viem, že takých ľudí je na mraky, a ja si tu ako taký egocentrický trapko hádžem pocity, akoby to niekoho zaujímalo. Mňa to netrápi, že vás to nezaujíma, netrápi ma, že som vám ukradnutý, pre mňa je len tíško oslobodzujúce sa zveriť mojej internetovej, mnou nepoznanej verejnosti, pre ktorú je táto nevedomosť-o koho sa jedná, banalita, ktorej nevenuje pozornosť.