Denník

22. marca 2010, nespoznan, Denník

Ako začať? Pravdepodobne, nejakým predstavením tohto tu, čo práve vzniká. Ozaj netuším o čo tu ide, pravdepodobne to bude sršiť príznakmi egocentrizmu. Pre koho to je? Pre vás, pre mňa, pre moje deti? Pravdepodobne to nikdy nikto okrem mňa neuvidí…. Nazvem to: ZBERAČ POCITOV. Aj tak si myslím, že sa nedostanem ďalej, ako o pár riadkov. Určite je to len nejaký ďalší vrtoch nejakého ďalšieho schizofrenického Ja a zajtra, keď uvidím na ploche „dokument bez názvu“ sa iba zasmejem. Asi aj to ma priviedlo k písaniu, zaznamenávaniu toho, čo sa vo mne deje. Bije sa vo mne toľko nálad, toľko pocitov, neverím tomu, že patria jednému človeku.

Vraví sa, že ponuré nálady bývajú expresívnejšie a asi aj preto píšem teraz. Je to jedna z nich. Nálada plná myšlienok, ktoré vychádzajú zo skepsy k životu, ktorý mi kladie otázky: „Čo si dnes robil?“, „Čo by si chcel robiť“, „Čo to sakra robíš práve teraz?“ Neviem…. Fascinovaný pozerám, ako sa písmenká na monitore samé opravujú, a tak ako píšem tento riadok si uvedomujem aká jednoduchá je moja myseľ…. . Na otázku čo robím, odpovedám – som prototyp mladého človeka…, Idem teraz na FB, odpoviem na pár notifikácii, a zrazu á tu je ona, prečo ju neoslovím? ……“ a ponurá nálada nastúpila, stačí jedna fotka a zvažujete rôzne pre a proti…. Idem si zacvičiť, nech nemyslím na hlúposti, zvičím asi 5 minút, keď mi skrsne v hlave, že  idem toto napísať… Je to tu, ešte stále píšem, pustený playlist, ktorý sa oblúkom orbitálnych rozmerov vyhýba našemu Mainstream ( je tam asi 40 rôznych žánrovJ, ďalší dôkaz mojej rozpoltenosti. Práve mi spustil jaro filip jednu z jeho nostalgických piesní), popri tom chatujem na FB, vlastne som ako pomaly každý mladý, zotročený sociálnou sieťou….

No a myšlienky ktoré mi behajú hlavou? „ mňa to tu nebaví, zaujímalo by ma čo je po smrti… aký je to asi pocit, keď studená čepeľ pomaly prechádza pokožkou., zasahuje tepnu a krv sa začne valiť do organizmu? Možno pocit orgazmu- to s prúdiacou krvou má spoločné aj úd muža….  neprichádza do úvahy skončiť, aj keď sa nudím. Nie, pokiaľ sú na svete ľudia, ktorých by to mohlo zasiahnuť, nie pokiaľ by moja smrť mala napáchať viac škody ako to, že žijem. Keby som bol zlý človek, neohľaduplný, ktorý spôsobuje bolesť svojim blízkym a nedokáže sa z toho vymaniť, áno ukončím to, nech je to oslobodzujúce pre druhých, nie pre mňa……